Matěj OndrušekKázání Mateje Ondruška z Bratislavy 5.4.2014 na Skutky 12,1-17
Milé sestry, bratia, milí priatelia,prajem vám požehnanú sobotu. Som rád, že opäť spoločne môžeme otvárať Písmo, že spoločne môžeme nechať pôsobiť na nás Ducha Svätého. A tak tým sa naša viera zosilňuje a rastie, lebo Duch Svätý nás mení a my môžeme hľadieť len na Krista. Sestry a bratia, už sa vám stalo niekedy, že ste sa modlili o niečo a keď ste to nakoniec dostali, tak ste tomu ani neverili, že to naozaj stalo? Divili ste sa nad tým, že ako je to možné, že sa mi toto stalo. A pritom, len Pán Boh vypočul vaše prosby. Alebo, že ste boli v zúfalej situácii a nevideli ste z nej východisko a aj ste sa zmierili s tým, že to tak má byť a zrazu Boh zasiahol a skutočnosť sa zdala ako sen? Máme podobné skúsenosti? Biblia nám opisuje podobný príbeh, ktorý sa tak stal. Poďme sa na neho spoločne dnes pozrieť. Tento príbeh je zaznamenaný v knihe Skutkov 12. kapitole.

V Judsku a v Galileji je vládcom Herodes Agrippa I. Od malička bol v nemilosti svojej rodiny. Jeho starý otec Herodes Veľký, dal zabiť jeho otca Aristobolusa, teda svojho syna a on musel odísť do Ríma. Bolo jasné, že jeho starý otec, je krutý vládca, veď dal aj vyvraždiť všetky deti do dvoch rokov v Betleheme, keď sa dozvedel, že prišiel nový kráľ. Teraz ale nastúpil na trón, lebo bol v priazni rímskych vládcov Kaligula a Klaudia. A preto aj spravoval väčšie územia. Jozephus o ňom píše, že tento Herodes bol naklonený pre dodržiavanie židovských tradícii a náboženstva. Herodes sa preto rozhodol, že potrápi niektorých z cirkvi. Videl, že židovskí náboženskí vodcovia nie sú spokojní s týmto novým hnutím a on sa im chcel zapáčiť tým, že niektorých zatkne. Tu sa prvý krát do prenasledovania cirkvi zapája politická moc, nie len náboženská. A Herodes to má dobre premyslené. Zameria sa rovno na vodcov, teda na apoštolov, ktorí vedú cirkev. Čítali sme, že najprv zatkol Jakuba, a nakoniec ho aj popravil.

Jakub bol učeník, ktorý chodieval s Ježišom na také miesta, kde väčšina učeníkov nebola. Jakub bol ten učeník, ktorý videl premeneného Ježiša spolu s Eliášom a Mojžišom na hore. Tiež videl ako jeho Majster vzkriesil predstaveného synagógy dcéru. Tak isto aj videl, ako jeho Majster je úzkostlivý tesne pred zatknutím a ukrižovaním.
Jakub spolu so svojím bratom Jánom boli v evanjeliách označovaní ako synovia Zebedeovi, alebo synovia hromu. A u Matúša môžeme čítať v 20. kapitole, že ich matka žiada od Ježiša pre svojich synov popredné miesta v Jeho kráľovstve. Nato sa Ježiš ich pýta, že či môžu piť jeho kalich. A obidvaja smelo odpovedia, že môžu. Nato im Ježiš aj pritaká, že vlastne aj budú piť z jeho kalichu, teda zažijú utrpenie, ako Ježiš zažil. Jakub je zatknutý a popravený a tým sa napĺňa slovo, ktoré Kristus hovoril a z Jakuba sa stáva prvý mučeník z Ježišovým učeníkov.

Herodes popravou Jakubovou ale nekončí. Vidí, že sa to zapáčilo židom a to presne chcel. Tak ide po Petrovi, ktorého tiež zatýka a dáva do väzenia. Peter bol ten apoštol, ktorý nebol veľmi obľúbený medzi židovskými náboženskými vodcami. On väčšinou hovoril za všetkých a bol neústupčivý vo svojom konaní. Veď keď bol predvedený pred veľradu, tak to bol on, ktorý povedal, že „viac treba poslúchať Boha ako ľudí“. A tým dal jasne najavo, že pre neho nie sú oni autorita. Preto Herodes zatýka Petra, lebo Peter bol tŕňom v oku u židovských predstaviteľov. Herodes ho ale hneď nepopravuje. V tom čase bol sviatok nekvasených chlebov. Sviatok nekvasených chlebov bol súčasťou Veľkej noci. A vtedy si židia pripomínali svoje vyvedenie z otroctva, vyvedenie z Egypta. Preto musí Herodes čakať s popravou, lebo platilo nariadenie, ktoré hovorilo, že popravy sa nemajú robiť na sviatky. Herodes tieto pravidlá rešpektoval. Petra dáva silno strážiť. Zatvára ho do väzenia, kde ho budú strážiť štyri štvorice vojakov. Dvaja s ním budú v cele, ku ktorým bude pripútaný s reťazami a ďalší budú pred celou. Takto sa mali striedať štyrikrát za deň. Zrejme bola Herodesovi známa skutočnosť, že nejaké obdobie pred tým bol už Peter zatknutý a bol vo väzení, a z toho väzenia ušiel aj spolu s ostatnými apoštolmi. Pritom vtedy ich anjel vyviedol von. Teraz sa ale poisťuje a dáva ho osobne strážiť dvom vojakom.

A keďže teraz vidí, že židom sa páči jeho konanie, tak chce Petra predviesť pred ľud aj s normálnym súdom. Vtedy Jakuba popravil pravdepodobne v skrytosti, nebol si istý svojím konaním a nevedel akú to bude mať odozvu. Teraz ale vidí, že sa im to páči, preto chce normálny proces a smrť na verejnosti. Musí ale počkať kým sviatok skončí.
A tak je Peter vo väzení silno strážený a čaká na ten deň. Veľká noc spolu so sviatkom nekvasených chlebov trvala 8 dní. Peter bol zatknutý počas týchto sviatkov, teda musel pobudnúť niekoľko dní vo väzení. Jeho spoluveriaci sa ale zaňho modlia. Čítali sme, že sa napnute modlia. Vysielajú svoje úpenlivé prosby za Petra, ku svojmu Bohu. Možno vytvorili miesta, kde sa schádzali a modlili sa nepretržite za neho. Bolo im jasné, že pre Petra mohla prísť pomoc len zhora. Peter bol dobre strážený a Herodes jasne presvedčený, že bude pokračovať v získavaní si priazne židovských vodcov. Preto jediné, čo ostávalo veriacim urobiť to najdôležitejšie, že sa modlili intenzívne ku svojmu Bohu za Petra.

Nakoniec prišiel deň, kedy mal byť Peter predvedený pred ľud. Čítali sme, že v poslednú noc pred tým Peter spí. Peter je s reťazami poviazaný s dvoma vojakmi a v kľude spí. Vôbec nie je nervózny obavami, že nevie čo bude s ním na druhý deň, vôbec sa nebojí, že príde o život, a v pokoji odpočíva. Je naplno odovzdaný svojmu Bohu. Vie, že nemá čo stratiť, ale len získať. Možno Petrovi chodil po rozume rozhovor posledných dní, ktorý mal so svojím Mesiášom po tom, ako bol vzkriesený a ako bol vzatý naspäť ku svojmu Otcovi. Ježiš Kristus ho vtedy vyzýval, aby pásol jeho ovečky, ale keď mu Ježiš povedal, že doteraz chodieval kam chcel, opásaval sa čím chcel, ale príde čas, keď ho iný opáše a povedie kam nechce. A tým mu naznačoval vlastne jeho koniec ako to s ním dopadne. No a teraz bol Peter pripútaný dvomi reťazami a mali ho odviesť kam určite nechcel. Ten text u Jána ale hovorí, že takou smrťou oslávi Boha. A preto Peter pokojne spí, lebo je si vedomý, že aj keď príde koniec, tak sa nemusí ničoho báť, lebo jeho Boh je stále s ním a jeho služba a aj koniec bude na oslavu Boha. Peter je teda úplne zmierený so svojím Bohom.

Zrazu ale do cely prenikne svetlo a pri Petrovi sa zjaví anjel. To ale nezobúdza Petra, lebo Peter spí kľudným spánkom. Anjel musel zobudiť Petra buchnutím do boku a dáva Petrovi povely, že čo má robiť. Rozkazuje mu, aby rýchlo vstal. A ako to povie, tak z Petrových rúk spadnú reťaze, ktoré má pripevnené ku rukám dvoch vojakov. Ďalej mu prikazuje, aby sa opásal, obul a dal na seba svoj plášť a nasledoval ho. A Peter sa nič nepýta, nič nehovorí, vôbec neprotestuje. Anjel mu zároveň povedal, že ešte je stále ten čas, kedy sa sám môže opásať a ísť tam, kde ho povedie, že ešte nenastala tá doba, o ktorej Ježiš hovoril. Preto Peter poslúcha, nijak nereaguje a robí presne to, čo mu anjel prikazuje. Anjel ho pripravuje na to, aby Peter mohol opustiť celu.

Keď idú von z cely, Peter si myslí, že to, čo sa práve teraz deje nie je to skutočnosť, ale je to videnie. Aj keď Peter už zažil to, keď ho raz anjel spolu s apoštolmi vyviedol z väzenia, ale teraz bol presvedčený, že sa naplnia Ježišove slová. Teda bol tak odovzdaný Bohu, že si myslel, že sa mu to všetko sníva, že má videnie. Peter už zažil videnie, teda poznal ten stav. Ale i tak to nevedel rozoznať od skutočnosti. Možno je to tak, ako žalmista spieva: „Keď viedol Hospodin späť zajatých Siona, bolo nám to tak, ako keby sa nám bolo snívalo.“ Keď Hospodin pôsobí v živote človeka, je to ako keby to nebola realita, ako keby to bol len sen. Niečo dobré, niečo nadprirodzené keď sa deje, je ako videnie. A presne tak sa to aj teraz zdá Petrovi.

Anjel s Petrom prechádzajú prvú stráž, prechádzajú druhú stráž a tí, ktorí majú bdieť, ktorí majú na všetko dávať pozor, zrazu nevidia, nepočujú, nijak nereagujú ani na svetlo ani na chôdzu. Peter s anjelom bez najmenších problémov prichádzajú ku hlavnej bráne do väzenia, ktorú Lukáš opisuje ako železná brána, ktorá je zrejme veľmi ťažká. A tá sa pred nimi sama od seba otvára. Anjel s Petrom ešte prechádza prvú ulicu a keď už je jasné, že Peter je v bezpečí, tak náhle anjel od neho odchádza. Tu vidíme, že Božie vyslobodenie skrze svojho posla je dotiahnuté do konca, do úplných detailov. Peter nemusí nič robiť, len poslúchať Božieho posla a nasledovať ho. Pán Boh to vymyslel do všetkých detailov a Peter nemusí takmer nič robiť. Veď Pán Boh všetko zariadil.
Vtedy, keď anjel odišiel, si Peter začína uvedomovať, že to, čo sa naozaj deje, je realita. Snáď si myslel, že videnie bude pokračovať, alebo skončí, ale teraz si uvedomuje, že už sa musí sám rozhodovať, že to nie je sen, ale skutočnosť. Začína chváliť Boha, že ho zachránil, že ho vytrhol z ruky Herodesa, a že zmaril všetky očakávania.

V tej chvíli sa Peter rozhodol, že pôjde do domu Márie, matky Jána Mareka. Peter zrejme vie, že tam nájde spoluveriacich, lebo aj možno pred tým, než bol zatknutý, tak sa v tom dome stretávali a robili spoločné modlitebné stretnutia. A opäť sa tu zdôrazňuje fakt, že sa veriaci spolu modlia. Je hlboká noc a oni sa modlia. Uvedomujú si, že nestačí svoje prosby predkladať pred svojho Hospodina jednorázovo, ale to robia deň a noc. Uvedomujú si, že na kolenách s prosbami za Petra musia byť stále v pohotovosti, lebo to situácia vyžaduje. A tým jasne ukazujú, ako im na tom záleží.

Tu by som sa ale po Petrovom zázračnom vyslobodení chcel trochu zastaviť. Obidvaja apoštoli Peter a Jakub boli uväznení. Obidvaja boli učeníci, ktorý patrili dokonca do toho úzkeho kruhu Ježišových učeníkov. Jakub je ale popravený a Peter zázračne zachránený. Ako je to možné, že Pán Boh jedného zachránil a druhého nie? Veď obidvom bolo povedané, že ako skončia. Obidvom bolo jasné, že za svoju vieru zaplatia životom, a Peter je v tomto prípade opäť zachránený. Pri Jakubovom zatknutí nie je písané, že by sa veriaci modlili, samozrejme to nič nevylučuje. Tiež z textu to vypadá tak, že zatknutie a poprava sa udiali veľmi rýchlo. Namiesto toho pri Petrovom zatknutí sa veriaci úpenlivo modlia. Nevzdávajú to. Má snáď na Božie rozhodovanie vplyv úpenlivá prosba veriacich?

Na niektoré otázky nenájdeme odpoveď, to nám potom raz Otec nebeský povie, prečo sa tak rozhodol. Ale samotný príbeh, samotné reagovanie Petra nám ukazuje, ako sa máme chovať. Peter je vo všetkom odovzdaný svojmu Bohu. Aj keď ho čaká smrť, tak Peter spí, a vôbec sa nebojí toho čo má nasledovať. Je odovzdaný naplno, a nerieši, ako to má, alebo nemá dopadnúť. Vie, že je v tých najlepších rukách. A smelo môže hovoriť so žalmistom, že „aj keby som išiel dolinou tône smrti nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica ma potešujú“. Preto by sme mali bezvýhradne dôverovať nášmu Bohu a spoločne s naším Spasiteľom volať, „ale však nie to čo ja chcem, ale to čo ty!“ A tak Jakubova smrť a Petrovo zachránenie by nás malo viesť ku odovzdaniu sa nášmu Bohu.
Príbeh ale pokračuje ďalej. Peter prichádza ku domu Márie, kde sú veriaci a napnute sa modlia. Prečítajme si koniec príbehu, od 13. do 17. verša.

Ako Peter prišiel ku domu Márie, tak zaklopal na bránu. Bola noc, všetko bolo pozatvárané, a veriaci sa dnu modlili. Na zaklopanie prichádza ku bráne Rodé a zisťuje, že kto je tam vonku. Nevie či je to priateľ, alebo nepriateľ, lebo však je hlboká noc, preto bránu neotvára. Po hlase ale spoznáva Petra. Počula ho zrejme už viac krát hovoriť, pozná ho po hlase, že on je vonku. Je nevýslovne z toho nadšená. Do teraz sa stále za Petra modlia, už niekoľko dní sa tu schádzajú a deň noc vysielajú prosby ku svojmu Pánovi za Petra. A teraz zrazu Peter stojí za bránou, aká to radostná správa. Preto rýchlo uteká Rodé dovnútra to rýchlo povedať, že už sa nemusia modliť, už nemusia sa báť, lebo Peter je tu vonku. A v tom nadšení aj zabudne Petra vpustiť dnu. Keď im to zvestuje, tú úžasnú správu, úpenlivo modliaci sa veriaci jej neveria. Dokonca hovoria, že blázni, že to sa jej zdalo, že to tak určite nie je. Veď je pripútaný ku dvom vojakom, so silnou strážou a vo väzení, z ktorého sa nedá len tak ľahko utiecť. Ako môže teda byť tam vonku pred bránou, veď oni sa tu za neho modlia.

Rodé je ale presvedčená, že tomu je tak, a preto sa nedá. Veriaci to nakoniec zhodnotia tak, že zrejme to bol Petrov anjel. Vychádzali vlastne z predstavy, že každý má svojho anjela, alebo anjelov, podľa Ježišových slov, kde hovorí, aby sme dávali pozor na to, aby sme neopovrhli na tých maličkých, lebo ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na môjho otca. Zrejme si mysleli, že im prišiel niečo o Petrovi odkázať, na základe toho tak uvažovali. Ale žiaden z nich sa nevybral ku bráne, aby sa presvedčil, ako to naozaj je. Ani jeden sa nešiel pozrieť, že čo je skutočnosť. Ostali radšej dnu pri snahe si veci vysvetliť po svojom. Skrátka v tú noc, sa na realitu pod Božím vedením neverí.
Ale Peter je neoblomný a stále klope na bránu. Stále chce ísť dnu. Nerozumie tomu, prečo mu nikto neotvára. Veď on chce povzbudiť spoluveriacich a chce ísť rýchlo ďalej, určite vo väzení budú po ňom pátrať a on musí ďalej šíriť evanjelium.

Nakoniec teda Petrovi otvárajú a sú z toho úplne prekvapení, že ho tam vidia. Nechcú veriť vlastným očiam. Rodé mala predsa pravdu. Zo začiatku Peter tiež neveril, že to čo sa mu deje, tak je skutočnosť, a tu tiež veriaci neveria, že teraz keď vidia Petra, že to nemôže byť pravda. Božie pôsobenie v živote človeka je až také úžasné, že sa tomu nedá veriť. Ako je to možné, že ten alebo tá je úplne iná?! Ako je to možné, že ten sa správa úplne inak?! Ako je to možné, že Peter je zrazu tu?! Peter im ale pokynie rukou, aby boli ticho, veď sú vonku na ulici a všade je nočný kľud. Nepotrebujú vzbudzovať prílišnú pozornosť, lebo by to nebolo pre nich ani pre Petra určite dobré. Idú spolu dnu, aby im Peter vyrozprával, ako ho Pán zázračne zachránil. Ako jeho Spasiteľ poslal posla, ktorý ho vyviedol cez všetky dvere a železnú bránu, a pritom stráž nič nespozorovala a on je teraz tu a rozpráva s nimi.

Prikazuje ale spoluveriacim, nech o tom povedia Jakubovi a ďalším bratom a odchádza od nich preč. Tým ukazuje, že s dobrou správou, s tým ako ich Boh vedie sa majú zdieľať so spoluveriacimi, lebo to je to, čo povzbudzuje vieru, to je ten osobný zážitok s Bohom, ktorý nikto nikomu nezoberie. A zároveň stavia Jakuba, Ježišovho brata, do vedúcej pozície, lebo ho jediného menuje. Neskôr aj ten istý Jakub zasadá na prvom kresťanskom koncile v Jeruzaleme. Ako je to ale možné, že veriaci, ktorý sa tak úpenlivo modlia za Petra nakoniec neveria v Petrovu záchranu? Aj keď nevieme, čo sa modlia. Mohli sa modliť za jeho posilnenie, aby obstál v skúške, ktorá ho čaká, aby bol silný vo viere, teraz keď ho čaká koniec. Ale mohli sa modliť aj za jeho vyslobodenie. Každopádne vidíme, že sa modlia deň noc, teda neustále, niekoľko dní, čo je Peter zatknutý. Vidia vážnosť situácie, sú si vedomí, že potrebujú pomoc od svojho Boha. A keď sa to nakoniec deje, tak neveria vlastným očiam. Veď predsa Rodé blázni, keď sa jej zdalo, že počula Petrov hlas.

Potom aká je to viera „ako horčičné zrno“, ktorá rozkazuje vrchom a tí sa premiestňujú? Keď tu u veriacich, ktorí sa modlia za Petra, a Boh koná, a oni nakoniec vidia Petra, tak tomu nechcú uveriť. Ježiš Kristus hovorí, a čítali sme to aj na úvod: „A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás zhodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.“ Veriaci sa modlili svorne za Petra, modlili sa spoločne cez deň, aj počas noci. Nikdy neustávali, lebo vedeli, že Peter potrebuje ich modlitby. Keď je ale Peter zachránený, tak sú prekvapení, ako Boh odpovedal na ich modlitby.

Títo veriaci, svojou snahou, svojím odhodlaním sa modliť za spoluveriaceho sú príkladom aj pre nás dnes. Vidia potrebu, vidia dôležitosť, a sú ochotní pre to aj obetovať svoje pohodlie, obetovať svoje bežné potreby a sú ochotní sa modliť deň noc. A aj keď nevieme, ako sa Boh zachová, či to bude tak alebo onak, ako v prípade Jakuba a Petra, naše odovzdanie sa mu naplno má byť na 100 %. Všetky udalosti v našich životoch preto predkladajme nášmu Bohu s plným odovzdaním a nebojme sa za to modliť spoločne dni a noci. Nech nám v tom Hospodin pomáha. Amen.